Oblačno
Bratislava
Emília
24.11.2024
Potešujúca správa: Nové mozgové bunky sa nám zrejme tvoria celý život
Zdielať na

Potešujúca správa: Nové mozgové bunky sa nám zrejme tvoria celý život

Archívna reportáž

Alzheimerova choroba priťahuje pozornosť vedcov

Podľa novej štúdie o ľudskom mozgu ľudia neustále vytvárajú nové mozgové bunky počas celého svojho života -aspoň do veku 97 rokov. O tejto myšlienke sa búrlivo diskutovalo a kedysi sa myslelo, že sme sa narodili so všetkými mozgovými bunkami, aké kedy budeme mať. Vedci z univerzity v Madride tiež ukázali, že počet nových mozgových buniek sa s vekom znižuje. A dramaticky klesá v skorých štádiách Alzheimerovej choroby.

Väčšina našich neurónov – mozgových buniek, ktoré vysielajú elektrické signály – skutočne máme už v čase, keď sa narodíme. Štúdie na iných cicavcoch našli nové mozgové bunky, ktoré sa tvoria neskôr v živote, ale rozsah „neurogenézy“ v ľudskom mozgu je stále zdrojom diskusií. 

Štúdia publikovaná v Nature Medicine skúmala mozgy 58 zosnulých ľudí vo veku od 43 do 97 rokov. Pozornosť zamerali na hipokampus – časť mozgu súvisiacu s pamäťou a emóciami. Je to časť mozgu, ktorú potrebujeme, aby sme si zapamätali, kde sme zaparkovali auto.

Neuróny nevznikajú v mozgu úplne sformované, ale musia prejsť procesom rastu a dozrievania. Vedcom sa podarilo objaviť nezrelé alebo „nové“ neuróny v mozgoch, ktoré skúmali. V zdravých mozgoch došlo k „miernemu poklesu“ tejto neurogenézy s vekom. Výskumníčka doktorka Maria Llorens-Martin pre BBC News povedala: „Verím, že generujeme nové neuróny, kým sa potrebujeme učiť nové veci. A to sa deje počas každej jednej sekundy nášho života."

Čo sa stane pri Alzheimerovi

Ale v mozgoch pacientov, ktorí trpeli Alzheimerovou chorobou, to bolo inak. Počet nových neurónov, ktoré sa tvoria, klesol u ľudí na začiatku Alzheimerovej choroby z 30 000 na milimeter na 20 000 na milimeter. Doktorka Llorens-Martin povedala: „To je 30% zníženie v úplne prvom štádiu ochorenia. Je to pre nás veľmi prekvapujúce, že sa to udialo ešte pred vznikom plakov, ktoré sú charakteristickým znakom Alzheimerovej choroby a pravdepodobne ešte pred vznikom príznakov. Je to veľmi skoro."

Výskum Alzheimerovej choroby sa zameriava práve na vznik amyloidných plakov  v mozgu. Najnovšia štúdia naznačuje, že sa však niečo v mozgu udeje ešte predtým, než vzniknú. Pochopenie toho, prečo dochádza k poklesu neurogenézy, by mohlo viesť k novým liečebným postupom pri Alzheimerovej chorobe aj pri normálnom starnutí. Ďalšia fáza výskumu si pravdepodobne bude vyžadovať pohľad do mozgov ľudí, kým sú ešte nažive, aby výskumníci videli, čo sa v ňom deje  v priebehu času.

Rosa Sancho, vedúca výskumu z Alzheimer's Research UK, povedala: „Hoci začíname strácať nervové bunky v ranej dospelosti, tento výskum ukazuje, že môžeme pokračovať vo výrobe nových aj do 90.tych rokov života. Alzheimerova choroba radikálne urýchľuje rýchlosť, ktorou strácame nervové bunky a tento výskum poskytuje presvedčivý dôkaz, že toto ochorenie obmedzuje aj tvorbu nových neurónov.

Tieto zistenia budú musie potvrdiť ešte väčšie štúdie. Potrebujeme  preskúmať, či by sme mohli vynájsť test, ktorý by dokázal odhaliť ľudí,ktorí sú ohrození Alzheimerovou chorobou."

Súvisiace články

Najčítanejšie