Štúdia zistila, že ľudia s nespavosťou majú v neskoršom veku väčšiu pravdepodobnosť vzniku demencie

Máte problémy so spánkom? Vedci tvrdia, že nespavosť neovplyvňuje len vašu hladinu energie na druhý deň – môže mať vplyv aj na zdravie vášho mozgu a zvyšovať riziko demencie .

Vyplýva to zo štúdie , ktorá zistila, že ľudia s chronickou nespavosťou – problémami so spánkom aspoň tri dni v týždni počas troch mesiacov alebo dlhšie – mali o 40 percent vyššie riziko vzniku miernej kognitívnej poruchy alebo demencie ako tí, ktorí nespavosť netrpia.

Štúdia publikovaná v časopise Neurology sledovala skupinu 2 750 dospelých s priemerným vekom 70 rokov počas niečo vyše piatich rokov a zistila, že nedostatok spánku súvisel so zmenami v mozgu na zobrazovacích vyšetreniach.

„Nespavosť neovplyvňuje len to, ako sa cítite na druhý deň – môže časom ovplyvniť aj zdravie vášho mozgu,“ povedal autor štúdie Dr. Diego Carvalho z kliniky Mayo v Rochesteri v Minnesote a člen Americkej akadémie neurológie.

„Zaznamenali sme rýchlejší pokles myslenia a zmeny v mozgu, ktoré naznačujú, že chronická nespavosť by mohla byť včasným varovným signálom alebo dokonca prispievať k budúcim kognitívnym problémom.“

Na začiatku štúdie bolo 440 ľuďom diagnostikovaná chronická nespavosť. Účastníci boli na začiatku štúdie požiadaní, aby ohodnotili svoj spánok a zdôraznili, či za posledné dva týždne spali viac alebo menej ako zvyčajne. Účastníci boli každý rok pozvaní späť do laboratória, aby absolvovali testy pamäte a myslenia.

Skenovanie mozgu sa tiež použilo na hľadanie príznakov Alzheimerovej choroby – najbežnejšej formy demencie. Zahŕňalo to hľadanie hyperintenzít bielej hmoty – oblastí, kde ochorenie malých ciev mohlo poškodiť mozgové tkanivo – a amyloidu, proteínu, ktorý sa usadzuje a tvorí plaky v mozgu, čo nakoniec spôsobuje odumieranie mozgových buniek. Počas štúdie sa u 14 percent ľudí s chronickou nespavosťou vyvinula mierna kognitívna porucha alebo demencia v porovnaní s 10 percentami tých, ktorí nespavosťou netrpeli.

Nespavosť zvyšuje riziko demencie až o 40 percent

Autori štúdie zohľadnili faktory ako vek, vysoký krvný tlak, užívanie liekov na spanie a diagnózu spánkového apnoe a zistili, že ľudia s nespavosťou mali o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť vzniku miernej kognitívnej poruchy alebo demencie.

Výskumníci rozdelili účastníkov s nespavosťou do dvoch skupín: tí, ktorí v posledných dvoch týždňoch spali menej ako zvyčajne, a tí, ktorí v posledných dvoch týždňoch spali viac ako zvyčajne.

Ľudia, ktorí hlásili menej spánku ako zvyčajne, mali na začiatku štúdie väčšiu pravdepodobnosť nižších skóre kognitívnych testov a tiež mali viac hyperintenzity bielej hmoty a amyloidných plakov.

Ľudia, ktorí uviedli, že spali viac ako zvyčajne, mali na druhej strane na začiatku štúdie väčšiu pravdepodobnosť výskytu hyperintenzity bielej hmoty.

Niektoré skupiny boli obzvlášť zraniteľné. Účastníci, ktorí sú nositeľmi génu APOE ε4 – spojeného s vyšším rizikom Alzheimerovej choroby – vykazovali prudší pokles pamäti a myslenia.

„Naše výsledky naznačujú, že nespavosť môže ovplyvniť mozog rôznymi spôsobmi, a to nielen amyloidnými plakmi, ale aj malými cievami zásobujúcimi mozog krvou,“ povedal Dr. Carvalho.„Toto zdôrazňuje dôležitosť liečby chronickej nespavosti – nielen pre zlepšenie kvality spánku, ale potenciálne aj pre ochranu zdravia mozgu s pribúdajúcim vekom. Naše výsledky tiež dopĺňajú rastúci počet dôkazov o tom, že spánok nie je len o odpočinku – je to aj o odolnosti mozgu.“