Kedy môžete skúsiť samoliečbu, a kedy hazardujete so zdravím?

Pravdepodobne každý z nás už niekedy pomocou samoliečby riešil nejaké menej závažné zdravotné problémy, ako napríklad bolesti hlavy, problémy so zažívaním alebo prechladnutie. Čo všetko samoliečba môže vyriešiť a aké riziká so sebou nesie? Samoliečba označuje situáciu, keď si človek na základe rozpoznaných príznakov zvolí liečbu sám, bez predchádzajúcej konzultácie s lekárom. Najčastejšie k tomu využíva lieky bez lekárskeho predpisu alebo lieky, ktoré mu boli predpísané v minulosti.

Samoliečba má svoje miesto – môže priniesť rýchlu úľavu, ušetriť čas a odľahčiť zdravotnému systému. Aby však bola bezpečná a účinná, je kľúčové správne vyhodnotiť situáciu a dať si aj odborne poradiť s výberom vhodného lieku a postupu liečby.

Bez predpisu, no s dobrou radou

Základom samoliečby bývajú lieky bez lekárskeho predpisu, ktoré v dnešnej dobe možno okrem bežnej lekárne zohnať napríklad na lekárenských e-shopoch (napríklad paracetamol, ibuprofén, antacidá). To, čo ale inde ako v lekárni nezískate, sú odborné odporúčania, ktoré sú pre úspešnú a bezpečnú samoliečbu absolútne zásadné. Ide o odporúčania ohľadom správneho spôsobu užívania a kombinácie liekov, rady o stravovaní či zrážaní teploty, či varovaní pred príznakmi, ktoré signalizujú nutnosť vyhľadať lekára. Lekárne sú najdostupnejším zdravotníckym zariadením , kde sa o naše zdravie postarajú vysokoškolsky vzdelaní zdravotníci – farmaceuti a farmaceutickí asistenti.

Aké zdravotné komplikácie je možné riešiť pomocou samoliečby?

V rámci samoliečby môžeme riešiť menej závažné zdravotné problémy, ako sú napríklad

mierna bolesť hlavy – napríklad pri napätí, strese alebo únave, pokiaľ nie sú prítomné iné závažné príznaky;
hnačka alebo zápcha – pri krátkodobých ťažkostiach, pokiaľ nie je prítomná horúčka, silné bolesti brucha alebo krv v stolici;
pálenie záhy, nevoľnosti – obvykle spôsobené nesprávnou stravou, stresovými faktormi alebo prejedaním;
bolesti kĺbov či chrbta – mierne bolesti po fyzickej námahe alebo úraze, pokiaľ nie sú prítomné známky zápalu alebo vážneho poranenia;
chrípka, prechladnutie, zvýšená teplota – pri bežnom prechladnutí, keď teplota nepresahuje 38 °C a nie je sprevádzaná ťažkými príznakmi;
nádcha – pri akútnom prechladnutí bez závažných komplikácií, napríklad zápalu dutín;
kašeľ – pri nekomplikovanom suchom alebo produktívnom kašli, ktorý netrvá dlhšie ako týždeň;
bolesti v krku – pri bežnej bolesti spojenej s prechladnutím, bez silného začervenania alebo bielych povlakov;
alergia – pri sezónnych alergiách na peľ alebo prach, pokiaľ nie sú prítomné závažné reakcie;
ťažkosti so zaspávaním či nadmernou mierou stresu - pri krátkodobých stresových situáciách, pokiaľ nie sú prítomné iné závažné psychické príznaky.

Prečo môže byť samoliečba bez odbornej pomoci nebezpečná?

Aj keď je samoliečba veľmi jednoduchým a dostupným riešením, je potrebné myslieť na riziká a nebezpečenstvá , ktoré prináša.

Jedným z rizík môže byť zanedbanie diagnostiky a terapie závažného ochorenia . Ich príznaky môžu byť často nešpecifické a na prvý pohľad nezávažné. Nebezpečná je aj samoliečba opakovaných (dlhodobé problémy so zažívaním, silné opakujúce sa bolesti hlavy alebo kĺbov, atď.) alebo vážnych príznakov bez riešenia príčiny (krv v stolici, vysoké horúčky nad 39°C, výrazná strata váhy v krátkom čase, atď.). Samoliečba bez konzultácie s odborníkom môže byť nebezpečná u detí, v tehotenstve alebo pri dojčení a tiež u starších osôb a ľudí, ktorí chronicky užívajú viac liekov.

Ďalšou problematickou oblasťou samoliečby sú potom samotné liečivá. Bez odborného poradenstva môžete nevedomky užívať lieky nesprávne, a tým pádom znižovať účinnosť liečby a zvyšovať riziká nežiaducich účinkov či zlyhania liečby.

Čo sú riziká nesprávneho užívania liekov?

duplicita (paracetamol súčasne vo viacerých liekoch),
nevhodná dávka (príliš nízke/vysoké dávky analgetík pri liečbe bolesti),
nesprávny interval dávkovania alebo dĺžka liečby (napr. užívanie kvapiek do nosa- dekongestív dlhšie ako 7 dní),
liekové interakcie (napríklad nevhodné kombinácie bylinných prípravkov obsahujúcich ľubovník s ostatnými liekmi),
nesprávny spôsob užívania liekových foriem (rozhryznutie tabliet s predĺženým uvoľňovaním, nepretrepanie suspenzie pred užitím),
nesprávne uchovávanie liekov (nevhodné skladovanie čapíkov, uchovávanie tabliet mimo obalu vo vlhkom prostredí).

Ako tomu predísť a na čo dávať pozor?

Riešenie je jednoduché - ísť sa poradiť do najbližšej lekárne . Farmaceuti aj farmaceutickí asistenti vždy radi poradia, pomôžu zhodnotiť závažnosť ťažkostí a vyberú vhodnú terapiu priamo na mieru každému pacientovi s ohľadom na vek, užívané lieky a konkrétne problémy tak, aby bola samoliečba bezpečná a úspešná.