Na Slovensku sa objavila vtáčia chrípka H5N1 prenosná na človeka. Na čo si dať pozor?

Na človeka sa vírus vtáčej chrípky prenáša len zriedka, potom má však vysokú úmrtnosť, neprežije viac ako polovica nakazených. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zabil tento vírus doteraz 455 z celkovo 862 nakazených.

Ľudia sa vtáčou chrípkou môžu nakaziť priamym kontaktom s infikovaným vtákom, najväčšie riziko hrozí pri zabíjaní hydiny, jej šklbaní a pri ďalšom spracúvaní mäsa. Veln pred polrokom sa vtáčia chrípka objavila aj u dojníc vo viacerých štátoch.  V nepasterizovanom mlieku nakazených kráv našli tiež vysoké hladiny tohto vírusu. Bohužiaľ, vo vietnamských a thajských dedinách, kde sa táto vtáčia chrípka preniesla na ľudí, zomierali na túto nákazu dospelí i deti. Vo viacerých prípadoch hydina žila priamo v domoch dedinčanov. Keď v roku 2004 nahlásili z Thajska 5 prípadov nákazy, 4 z toho boli deti vo veku 6-7 rokov. Bohužiaľ, všetci nakazení vtedy zomreli. Do nemocnice sa dostali po 2-6 dňoch od začiatku horúčok a kašľa. Všetci potrebovali kyslíkovú podporu dýchania a neskôr umelú pľúcnu ventiláciu. Jedno dieťa a dospelý zomreli už do 8 dní od prvých príznakov, zvyšné deti v čase do 2 do 4 týždňov od vypuknutia ochorenia.

Vírus H5N1 začal v roku 2003 decimovať hydinu v Ázii, odtiaľ sa infekcia rozšírila do Európy, na Blízky východ a do Afriky. V ČR sa tento variant prvýkrát objavil v roku 2006 v prípade voľne žijúcej labute. Pre človeka je nebezpečný aj ďalší subtyp vírusu vtáčej chrípky, označovaný H7N9, ktorý sa v posledných rokoch šíril najmä v Číne. Je síce menej nákazlivý než kmeň H5N1, napriek tomu si však od svojho objavenia vyžiadal na tri stovky ľudských životov. Prvé prípady prenosu vírusu H7N9 na človeka boli v Číne zistené v marci 2013.
Prevažná väčšina prípadov výskytu vtáčej chrípky v SR sa týka subtypu H5N8, pri ktorom nebol doteraz zaznamenaný prenos na človeka. Súčasný výskyt vtáčej chrípke v Novogale v Dvoroch nad žitavou je však subtypom H5N1.  

Hongkonská chrípka

Vtáčia chrípka H5N1 sa nazýva aj honkongská chrípka. Epidémia tejto chrípky v Hongkongu v roku 1997 prvýkrát ukázala, že vysoko patogénne kmene vírusu vtáčej chrípky môžu priamo infikovať ľudí. Infekcia 18 pacientov vtedy viedla k smrti 6 z nich. Prenos vírusu medzi ľuďmi už našťastie nebol významný a epidémia sa skončila po likvidácii všetkých kurčiat v Hongkongu. Neskôr sa však vracala v ďalších vlnách, ochorenie hydiny hlásili hlavne z východnej a juhovýchodnej Ázie.

Na jeseň roku 2005 sa vtáčia chrípka ďalej šírila a prvýkrát sa dostala mimo oblasti Ázie, na ktorej juhovýchode bola prvýkrát zaznamenaná. Postupne sa šírila na západ, dostala sa do európskej časti Ruska, na Ukrajinu aj na Balkán, odkiaľ sa vírus H5N1 počas zimy a skorej jari rozšíril po celej Európe. Zasiahnutá bola aj Česká republika. Počas leta a jesene sa už nové prípady v krajinách EÚ neobjavili a mohli sa zrušiť ochranné opatrenia.

Začiatkom roku 2006 bol vírus zistený aj v Afrike, zasiahnutý bol nielen Egypt susediaci s postihnutou oblasťou Stredného východu, ale aj centrum čierneho kontinentu, Nigéria a susedné krajiny. Šíriace sa ochorenie si vyberalo obete aj medzi ľuďmi, a to nielen v najpostihnutejšej oblasti juhovýchodnej Ázie, kde sa najviac zasiahnutou krajinou stala Indonézia, ale aj v ďalších krajinách, ako boli Turecko, Azerbajdžan a Egypt. V roku 2012 hlásili výskyt vysoko patogénneho vírusu vtáčej chrípky H5N1 z jedenástich krajín z celého sveta. Vírus najviac zasiahol Bangladéš, Kambodžu, Čínu, Hongkong, Indiu, Mjanmarsko, Vietnam, Egypt a štáty Blízkeho východu. Už predtým sa objavil aj v Európe vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku, Španielsku i v Česku. Ďalšie ohniská hlásili z Austrálie, Mexika, Taiwanu, Nepálu, Bhutánu a Juhoafrickej republiky.

Priamy prenos súčasných vírusov H5 na ľudí bol preukázaný prinajmenšom v Thajsku a Vietname, čo vzbudzuje obavy z ich možného pandemického šírenia. Ak by totiž vírus zmutoval a z nejakého dôvodu sa ľahšie začal prenášať z človeka na človeka, svet by mal ďalší veľmi vážny problém. Aj preto každý nález vírusu H5N1 u vtákov stavia hygienikov do pozoru a ľudia, ktorí prišli s nakazenými chovmi do styku, musia byť pod lekárskym dohľadom.

Šíri sa kvapôčkami

Vírus vtáčej chrípky je pomerne odolný. V truse nakazeného vtáctva prežíva 30 dní pri teplote 4 °C, alebo 7 dní pri 20 °C, pri izbovej teplote vydrží na slame 28 dní a na vajcovej škrupine až 8 dní. Vírus je schopný nejaký čas prežiť aj vo vode. Je stabilný pri pH 7-8, ale kyslé prostredie ho ničí. Je citlivý na éter, jód, amónne soli a tukové rozpúšťadlá. Z organizmu sa H5N1 vylučuje sekrétmi horných dýchacích ciest – teda kvapôčkami, kašľom, kýchaním a trusom.

V chove sa nákaza šíri po kontakte s chorými vtákmi prostredníctvom ošetrovateľov, nakazenými predmetmi, dopravnými prostriedkami, krmivom a vodou a násadovými vajcami. V populácii voľne žijúcich vtákov sa vírus šíri hlavne trusom, slinou a výtokom z nosových otvorov. Dodnes nie je jasné, prečo sa niektorí ľudia infikovali a iní nie, hoci boli s nakazenými vtáctvom v rovnakom tesnom kontakte. Zo všetkých vtáčích chrípkových vírusov, ktoré môžu prekonať druhovú bariéru a príležitostne spôsobiť ochorenie človeka, je subtyp H5N1 pôvodcom najväčšieho počtu vážnych foriem infekcie vrátane smrteľných.

Na rozdiel od bežnej sezónnej chrípky, ktorá má u väčšiny ľudí mierny alebo stredne ťažký priebeh, subtyp H5N1 spôsobuje ťažký zápal pľúc s následným multiorgánovým zlyhávaním. Tento vírus zabil viac ako polovicu ľudí, ktorých nakazil, medzi nimi i deti, ktoré boli dovtedy úplne zdravé. Vážnejším rizikom, ktoré H5N1 prináša, je však možnosť zmeny vírusu na takú formu, ktorá by sa mohla reťazovo šíriť medzi ľuďmi. Kým vírus cirkuluje vo vtáčej populácii a vznikajú ohniská nákazy, táto možnosť tu stále je. Ak by sa tento subtyp dostal do ľudskej populácie, nikto by nemal protilátky. Podobná situácia, ku ktorej našťastie zatiaľ nikde vo svete nedošlo, by bola začiatkom novej pandémie. Vírus H5N1 tak pre ľudstvo zostáva hrozbou, našťastie doteraz nenaplnenou.

Ako sa H5N1 prejavuje?

Príznaky u vtáctva:

• strata plachosti,
• znížená aktivita a príjem krmiva,
• našuchorené perie,
• nosnice častejšie kvokajú, klesá znáška.
• objavujú sa aj príznaky ako sú kašeľ, kýchanie, chrapot, nadmerné slzenie, opuchy hlavy, viečok, výtok z nosových otvorov.
• ojedinele alebo v kombinácii vyskytujú poruchy tráviaceho a nervového systému

Príznaky u ľudí:

• spočiatku škrabanie v krku, nádcha, kašeľ, svalové bolesti,
• neskôr horúčka, ťažký vírusový zápal pľúc,
• zlyhávanie dýchania
• poruchy činnosti obličiek a srdca