22°
Bratislava
Čo zostane v črevách po antibiotikách? Odpoveď vedcov nie je úplne upokojujúca
Čo zostane v črevách po antibiotikách? Odpoveď vedcov nie je úplne upokojujúca
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Archívna reportáž
Antibiotiká patria medzi najdôležitejšie lieky modernej medicíny, no pri ničení baktérií spôsobujúcich infekciu zasahujú aj mikroorganizmy, ktoré v našom tele potrebujeme. Črevný mikrobióm sa po liečbe vo veľkej miere dokáže zotaviť, vedci však upozorňujú, že u niektorých ľudí môžu byť zmeny dlhodobé a niektoré prospešné baktérie sa nemusia vrátiť vôbec.
V ľudskom tele žijú bilióny mikroorganizmov a mimoriadne veľká časť z nich sa nachádza v črevách. Spoločne vytvárajú komplexný ekosystém označovaný ako črevný mikrobióm, ktorý sa podieľa napríklad na trávení či regulácii imunitného systému.
Antibiotiká však nedokážu vždy zasiahnuť iba baktérie zodpovedné za infekciu. Pri liečbe môžu ovplyvniť aj prospešné mikroorganizmy v črevách.
Mikrobióm sa môže zotavovať celé mesiace
Dobrou správou je, že antibiotiká automaticky neznamenajú úplné a trvalé „vyhubenie“ črevných baktérií. Podľa mikrobiológa Gautama Dantasa z Washington University School of Medicine sa pri sledovaní ľudí po infekcii a antibiotickej liečbe ukazuje, že rozmanitosť črevného mikrobiómu sa vo veľkej miere obnovuje v priebehu niekoľkých mesiacov.
U niektorých ľudí sa však určité prospešné baktérie už neobjavia. Reakcia navyše nie je u každého rovnaká. Závisí okrem iného od veku človeka a konkrétnej antibiotickej liečby.
Najväčší zásah môžu pocítiť deti
Výraznejšie zmeny vedci pozorujú u najmenších detí. Dantas pri výskume dojčiat zaznamenal po antibiotickej liečbe výraznejší pokles rozmanitosti mikrobiómu a nárast génov spojených s rezistenciou na antibiotiká. James Kinross z Imperial College London upozorňuje, že niektorí ľudia sú na narušenie mikrobiómu antibiotikami mimoriadne citliví. V takých prípadoch sa jeho zloženie nemusí úplne vrátiť do stavu pred liečbou.
Vedci pritom stále skúmajú, aké presné dlhodobé zdravotné následky tieto zmeny prinášajú. Preto nemožno tvrdiť, že jedna antibiotická kúra človeku natrvalo „zničí črevá“.
Opakované užívanie môže mať kumulatívny účinok
Dôležitú úlohu zohráva aj to, ako často človek antibiotiká užíva. Výskumy opisované BBC naznačujú kumulatívny efekt opakovaných kúr a väčší zásah pri širokospektrálnych antibiotikách.
Ďalším problémom je antibiotická rezistencia. Po podaní lieku prežijú baktérie, ktoré majú mechanizmy umožňujúce antibiotiku odolať. Výsledkom môže byť väčšie zastúpenie génov rezistencie v črevnom mikrobióme. Tie sa za určitých okolností môžu prenášať medzi baktériami vrátane patogénov. Rezistentné baktérie navyše nemusia zostať iba v črevách.
Čo môže pomôcť črevám po antibiotikách?
Vedci pracujú na cielenejších antibiotikách, ktoré by likvidovali konkrétne baktérie a čo najmenej zasahovali zvyšok mikrobiómu. Kým budú takéto postupy bežnejšie, jedným z faktorov, ktoré môžeme ovplyvniť, zostáva strava. Odborníci citovaní BBC upozorňujú najmä na pestrú stravu a dostatok vlákniny.
Vyššia rozmanitosť potravín býva spojená s väčšou rozmanitosťou črevných mikroorganizmov. Vlákninu navyše črevné baktérie spracúvajú na mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré sú dôležité aj pre bunky výstelky hrubého čreva.
Zistenia však nie sú dôvodom odmietnuť antibiotiká v situácii, keď sú potrebné. Ide o život zachraňujúce lieky.
Problémom je predovšetkým ich zbytočné alebo nevhodné používanie, ktoré okrem zásahu do mikrobiómu podporuje aj antibiotickú rezistenciu.
