Kolonoskopia bez strachu: Ako prebieha vyšetrenie, ktoré môže odhaliť rakovinu skôr, než sa prejaví

Kolonoskopia je vyšetrenie, pri ktorom lekár pomocou tenkého ohybného prístroja s kamerou prezrie vnútornú stenu hrubého čreva a konečníka. Vyšetrenie umožňuje nájsť zmeny, ktoré by inak mohli zostať dlho nepovšimnuté. Jeho veľkou výhodou je, že lekár môže počas jedného výkonu odobrať vzorku tkaniva na analýzu alebo odstrániť niektoré polypy.

Práve v tom spočíva jej význam pri prevencii rakoviny hrubého čreva a konečníka, odborne nazývanej kolorektálny karcinóm. Ten sa totiž nemusí spočiatku prejavovať žiadnymi ťažkosťami.

Kedy je kolonoskopia potrebná?

• Lekár môže odporučiť kolonoskopiu z viacerých dôvodov. Jedným z nich je prevencia, ďalším objasnenie zdravotných problémov alebo kontrola už diagnostikovaného ochorenia.

Vyšetrenie môže byť potrebné najmä vtedy, ak:

• spozorujete krv v stolici alebo krvácanie z konečníka,
• máte dlhodobo pretrvávajúcu zmenu vyprázdňovania, napríklad hnačku alebo zápchu,
• trpíte nevysvetliteľnými bolesťami brucha,
• máte nevysvetliteľnú anémiu, najmä pri nedostatku železa,
• neúmyselne chudnete alebo pociťujete nevysvetliteľnú únavu,
• máte pozitívny test na skryté krvácanie do stolice,
• potrebujete kontrolu predošlých polypov alebo zápalového ochorenia čreva.

Tieto príznaky automaticky neznamenajú rakovinu. Môžu mať aj podstatne menej závažné príčiny. Ak však pretrvávajú alebo sa opakujú, je dôležité vyhľadať lekára a zistiť ich pôvod.

Prečítajte si tiež

Slováci a rakovina hrubého čreva: Milujeme ultraspracované mäso, tvrdí známy lekár

​Polypy: Zmeny, ktoré sa oplatí odhaliť včas

Jedným z najdôležitejších cieľov kolonoskopie je vyhľadávanie črevných polypov. Ide o výrastky sliznice, ktoré môžu mať rôznu veľkosť a tvar. Nie všetky sú nebezpečné, no niektoré typy, najmä adenómy a určité zúbkované lézie, sa môžu postupne meniť na zhubný nádor.

Tento proces spravidla trvá roky, hoci jeho priebeh sa líši podľa typu polypu a ďalších okolností. Ak lekár polyp objaví, v mnohých prípadoch ho dokáže odstrániť priamo počas kolonoskopie a poslať na histologické vyšetrenie.

Odstránením rizikového polypu možno zabrániť tomu, aby sa z neho v budúcnosti vyvinula rakovina. Kolonoskopia preto nie je len diagnostickým vyšetrením, ale môže mať aj preventívny účinok.

Ako sa pripraviť na kolonoskopiu?

Pre mnohých ľudí je najnepríjemnejšou časťou celého procesu práve príprava. Aby lekár dokázal črevnú sliznicu dôkladne prezrieť, hrubé črevo musí byť čo najlepšie vyčistené.

Niekoľko dní pred vyšetrením môže byť potrebné upraviť jedálniček a obmedziť potraviny bohaté na vlákninu, napríklad celozrnné výrobky, semienka či niektoré druhy zeleniny. Konkrétny režim závisí od pokynov pracoviska.

Deň pred vyšetrením sa zvyčajne prechádza na predpísanú stravu alebo číre tekutiny a užíva sa špeciálny preháňací prípravok. Ten vyvolá opakované vyprázdňovanie, preto je vhodné zostať doma v blízkosti toalety.

Niekedy sa prípravok užíva v dvoch dávkach – časť večer pred vyšetrením a zvyšok v deň výkonu. Presný čas závisí od termínu kolonoskopie a pokynov zdravotníckeho zariadenia.

Dôkladná príprava je zásadná. Ak v čreve zostanú zvyšky stolice, lekár nemusí niektoré zmeny dobre vidieť a vyšetrenie môže byť potrebné zopakovať.

Dôležité: Ak užívate lieky na riedenie krvi, lieky na cukrovku alebo iné pravidelné lieky, vopred o tom informujte lekára. Sami ich nevysádzajte ani nemeňte ich dávkovanie. Osobitné pokyny môžu byť potrebné aj pri ochoreniach obličiek alebo srdca.

Bolí kolonoskopia?

Obava z bolesti je jedným z najčastejších dôvodov, prečo ľudia vyšetrenie odkladajú. Skúsenosť však nie je u každého rovnaká.

Počas kolonoskopie lekár zavádza cez konečník ohybný prístroj a postupne ním prechádza hrubým črevom. Na zlepšenie viditeľnosti sa do čreva privádza plyn, prípadne sa používa voda. Pacient môže pociťovať tlak, nafukovanie, nutkanie na stolicu alebo kŕče v bruchu.

Niektorí ľudia zvládnu vyšetrenie bez väčších ťažkostí, iní ho vnímajú ako nepríjemné alebo bolestivé. Závisí to aj od individuálnej citlivosti, anatómie čreva a náročnosti výkonu.

Podľa možností pracoviska a zdravotného stavu pacienta možno využiť lieky na tlmenie bolesti alebo sedáciu, ktorá významnepomáha zmierniť napätie a nepohodlie. O dostupných možnostiach sa informujte vopred.

Samotné odobratie malej vzorky sliznice ani odstránenie polypu spravidla nespôsobuje bolesť, pretože črevná sliznica nereaguje na takéto zásahy rovnako ako koža.

Čo sa deje počas vyšetrenia?

Po príchode na pracovisko zdravotníci skontrolujú potrebné údaje, lieky a zdravotný stav pacienta. Lekár vysvetlí postup a zodpovie prípadné otázky.

Pacient si následne ľahne na vyšetrovacie lôžko, zvyčajne na ľavý bok. Lekár zavedie kolonoskop cez konečník a postupne prezrie hrubé črevo. Obraz z kamery sa zobrazuje na monitore.

Ak nájde podozrivú zmenu, môže odobrať vzorku na histologické vyšetrenie. Niektoré polypy dokáže odstrániť pomocou špeciálnych nástrojov zavedených cez kolonoskop.

Samotný výkon trvá približne 20 až 60 minút, niekedy aj dlhšie. Celkový čas strávený na pracovisku je však väčší, najmä ak pacient dostane lieky na upokojenie a potrebuje následné sledovanie.

Čo ak lekár nájde nádor alebo podozrivý útvar?

Nález podozrivého útvaru ešte automaticky neznamená potvrdenú rakovinu. Rozhodujúce býva histologické vyšetrenie, pri ktorom odborník skúma odobraté tkanivo pod mikroskopom. Výsledok môže ukázať nezhubnú zmenu, prednádorové štádium alebo zhubný nádor. Podľa výsledku a rozsahu nálezu lekár navrhne ďalší postup.

Výhodou kolonoskopie je, že dokáže zachytiť aj malé zmeny v čase, keď ešte nemusia spôsobovať príznaky. Práve skoré odhalenie rakoviny môže výrazne zlepšiť možnosti liečby.

Aké sú riziká kolonoskopie?

Kolonoskopia je bežne vykonávané vyšetrenie a závažné komplikácie sú zriedkavé. Tak ako pri každom invazívnom zákroku však existujú určité riziká.

Patrí medzi ne krvácanie, najmä po odstránení väčšieho polypu, a veľmi zriedkavo perforácia, teda prederavenie steny čreva. Pri podaní sedatív môže dôjsť aj k nežiaducim reakciám na lieky.

Po vyšetrení je bežné prechodné nafukovanie a mierne kŕče. Ak lekár odoberal vzorku alebo odstraňoval polyp, môže sa objaviť aj malé množstvo krvi.

Silná alebo zhoršujúca sa bolesť brucha, horúčka, výrazné krvácanie, závraty či celkové zhoršenie stavu po kolonoskopii si vyžadujú bezodkladné lekárske posúdenie.

Ak pacient dostal sedatíva, spravidla nesmie 24 hodín šoférovať. Mal by sa riadiť pokynmi pracoviska a vopred si zabezpečiť odvoz domov.

Kedy absolvovať preventívnu kolonoskopiu?

Na Slovensku je skríning kolorektálneho karcinómu určený pre ľudí vo veku 50 až 75 rokov s bežným rizikom ochorenia. V rámci skríningu sa používa test na skryté krvácanie do stolice, ktorý sa vykonáva spravidla raz za dva roky, alebo primárna skríningová kolonoskopia, ktorá sa pri negatívnom náleze opakuje spravidla raz za desať rokov.

Pozitívny test na skryté krvácanie si vyžaduje nadväzujúce vyšetrenie, spravidla kolonoskopiu. Pozitívny výsledok totiž sám osebe nepotvrdzuje rakovinu, ale signalizuje potrebu zistiť príčinu krvácania.

Ľudia s rodinným výskytom kolorektálneho karcinómu, s niektorými dedičnými ochoreniami alebo s chronickými zápalovými ochoreniami čreva môžu potrebovať vyšetrenie skôr a v kratších intervaloch. O vhodnom postupe rozhoduje lekár podľa individuálneho rizika.

Ak máte varovné príznaky, nečakajte na dosiahnutie skríningového veku ani na pozvánku od zdravotnej poisťovne.

Strach je pochopiteľný, odkladanie však môže byť nebezpečné. Kolonoskopia nepatrí medzi vyšetrenia, na ktoré sa väčšina ľudí teší. Nepríjemná predstava prípravy a obavy z bolesti sú pochopiteľné. Odkladanie vyšetrenia zo strachu však môže oddialiť odhalenie ochorenia, ktoré sa spočiatku nemusí prejavovať nijako.

Ak vám lekár kolonoskopiu odporučil, opýtajte sa na možnosti tlmenia bolesti, prípravu a priebeh vyšetrenia. Informovaný pacient spravidla zvláda celý proces s menšou neistotou. Pri rakovine hrubého čreva a konečníka totiž platí, že čím skôr sa rizikové zmeny odhalia, tým väčšia je šanca zasiahnuť včas. A práve preto má kolonoskopia v prevencii také dôležité miesto.