Infarkt - útok na srdce, ktorý môže zabíjať. Čo rozhoduje o prežití?

Niekedy prudký, inokedy nenápadný. Prichádza nečakane a neohlásene. A môže aj opakovane. Každá jeho „nevítaná návšteva“ vám môže zobrať život. A nemusí. Je to aj vo vašich rukách. Srdcový infarkt. Čo rozhoduje o našom prežití?

Infarkt myokardu prichádza náhle a neohlásene, no pripravoval sa dlho. Nezdravý životný štýl, obezita, fajčenie, stres, nedostatok pohybu a tiež ignorovanie preventívnych prehliadok, vrátane kontroly krvného tlaku a hladiny cholesterolu a cukru v krvi – to všetko sú faktory, ktoré prispievajú k procesu tvorby aterosklerózy. Tá sa vyvíja bez akýchkoľvek príznakov a je to komplexný proces, ktorý môže vyústiť do akútneho stavu - infarktu myokardu.

Príčinou vzniku infarktu je postupné hromadenie tukových usadenín (tzv. aterosklerotických plátov) v cievach, ktoré zásobujú srdce kyslíkom a živinami (sú tzv. koronárne tepny). Proces nazývaný ateroskleróza je postupný a relatívne pomalý. Avšak časom sa môže stať, že sa časť usadeniny uvoľní alebo praskne, okolo nej sa vytvorí krvná zrazenina a tá zablokuje prúdenie krvi tepnou. Znemožní sa tak prekrvenie príslušnej časti srdcového svalu. Keď srdce nedostáva dostatok kyslíka a živín, hovoríme o ischémií. Srdcový infarkt je vlastne poškodenie alebo odumretie časti srdcového svalu v dôsledku ischémie. Okrem aterosklerózy môže byť srdcový infarkt spôsobený aj silným kŕčom, ktorý stiahne cievu vyživujúcu srdce alebo embóliou, čo znamená upchatie cievy krvnou zrazeninou plávajúcou v cirkulujúcej krvi.

Infarkt sú preteky s časom. Už po 15 minútach nedostatočného prísunu kyslíka a živín, začína srdce odumierať. Po 10 – 12 hodinách všetky bunky definitívne odumrú, dochádza k trvalému poškodeniu srdcového svalu.

„Infarktu sa dá predísť. Každý by mal zistiť svoje riziko a pracovať na jeho znížení," hovorí Doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc, FESC, FHFA, prednostka Kardiologickej kliniky LFUK a NÚSCH, a.s.

Môže prísť aj ticho a nepozorovane

Infarkt myokardu môže prebiehať aj ticho a prichádzať opakovane. „Niekedy môže prebehnúť tak, že o ňom človek nevie a dozvie sa to až následne pri vyšetrení na EKG alebo na ultrazvukovom zobrazení srdca. Dôvodov, prečo je tomu tak, je viacero. Tzv. tichý infarkt je pomerne častý u diabetikov. Oni necítia bolesť v dôsledku porušenia nervových zakončení cukrovkou a tým pádom nemajú pri infarkte typickú symptomatológiu. Tichý alebo nespozorovaný infarkt môžu prekonať aj ľudia, ktorí majú vysoký prah bolesti a až na cielenú otázku si spätne spomenú, že pociťovali niečo zvláštne na hrudníku, ale nepripisovali tomu veľkú dôležitosť,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH, FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, a.s.
Ak sa pýtate, či je tichý infarkt menej nebezpečný, ako klasický, nie je tomu tak. Každý infarkt je nebezpečný. „Tichý infarkt je zákernejší v tom, že naň prídeme náhodne s väčším alebo menším oneskorením alebo dokonca až pri opakovanom výskyte infarktu. K ďalšiemu infarktu by nemuselo prísť, ak by sa ten prvý „tichý“ podchytil včas a pacient by užíval liečbu a dodržiaval režimové opatrenia. Princípom infarktu je, že odumrie určitá časť svaloviny a nahradí sa väzivom. Infarkt je síce akútny stav, ale je to výsledok chronického ochorenia koronárnych tepien postihnutých aterosklerózou. Táto diagnóza sa nazýva ischemická choroba srdca alebo aj koronárna choroba. Túto chorobu pacient má,bez ohľadu na to, či infarkt prebehne ticho alebo má príznaky,“ hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH,FESC.

Mám infarkt. Čo teraz?

Vo väčšine prípadov však prichádza infarkt s „veľkým treskom“. Aké sú jeho hlavné príznaky. Ako zistíme, že máme infarkt? „Infarkt myokardu sa prejaví bolesťou na hrudi, ktorá je tlaková, zvieravá, pálivá. Má tendenciu vyžarovať do krku, alebo do ľavého ramena, vzácne aj pod bránicu, akoby do žalúdka. Trvá vždy viac ako 20 minút a nie je viazaná na námahu,“ hovorí Doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD, FESC, invazívny kardiológ, podpredseda predstavenstva VÚSCH, a.s. Košice. Čo robiť, keď dostanete infarkt alebo postihne niekoho vo vašom okolí?
„Je potrebné zachovať pokoj, podľa osobnej preferencie by mal pacient sedieť, alebo ležať na boku. Ideálna prvá pomoc je paradoxne iba podanie 400 mg Acylpirínu (kyseliny acetsalicylovej). V prípade typických príznakov je potrebné čo najskôr zavolať záchranku (aj po 5 minútach). Číslo 155 nemusíte volať pri každom pichnutí na hrudi, ale v prípade typických príznakov určite volte tento spôsob, nevezte pacienta do nemocnice na vlastnú päsť. Záchranka by mala podľa EKG stanoviť diagnózu infarktu a čo najskôr pacienta dopraviť do špecializačnej nemocnice – kardiocentra. Tu naozaj ide o minúty. Iba v špecializačnom kardiocentre je možné pacientovi poskytnúť tzv. primárnu koronárnu angioplastiku, čo je najmodernejšia forma liečby infarktu na svete. Ide o katétrovú techniku, pri ktorej invazívny kardiológ mechanicky spriechodní upchatú koronárnu tepnu. Slovenské kardiocentrá predstavujú v tomto svetovú špičku, keďže upchatú cievu vedia otvoriť v priemere do 30 minút od prijatia pacienta – a to kedykoľvek, vo dne či v noci.“ hovorí Doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD, FESC.
Podľa jeho slov je v prvých minútach a hodinách infarktu pacient ohrozený najmä malígnou arytmiou – čo je vlastne zástava srdca. Vtedy ho môže zachrániť jedine človek, ktorý je v jeho blízkosti a dokáže zabezpečiť kardiopulmonálnu resuscitáciu (KPR) - spriechodnite dýchacie cesty, skontrolujte dýchanie, volajte 155, 30 krát stlačte hrudník a dajte pacientovi 2 umelé vdychy. Toto opakujte 5 x až do príchodu záchranárov. Ak je na mieste posádka záchrannej služby, je navyše vybavená tzv. defibrilátorom, ktorý zásadne zvyšuje úspešnosť resuscitácie. V posledných rokoch sa hovorí aj o tzv. samoresuscitácii. „Ak človek cíti, že stráca vedomie (to niekedy býva niekoľko sekúnd v úvode malígnej arytmie), môže začať cielene kašľať. Takýmto podráždením vágového nervového systému sa niekedy podarí zrušiť prichádzajúcu arytmiu,“ dodáva Doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD, FESC.

Ako sa lieči infarkt a čo prichádza po ňom?

Liečba infarktu je akútna a chronická. V akútnej fáze sa spriechodní cieva a obnoví prietok krvi, čím sa znovu zabezpečí výživa srdcového svalu. Ak sa toto udeje veľmi skoro, nemusí prísť k poškodeniu svaloviny srdca. Každý človek po infarkte dostáva už počas hospitalizácie v nemocnici okrem výkonu na spriechodnenie cievy aj lieky na ovplyvnenie zrážanlivosti krvi, respektíve proti tvorbe zrazenín a zhlukovaniu krvných doštičiek – tzv. antitrombotiká, alebo antiagregačné látky.
„Antiagregačná liečba je základná terapia, pričom sa používa kombinácia viacerých látok s rôznym mechanizmom účinku. Jej cieľom je jednak rozpustiť vytvorené zrazeniny a zabrániť tvorbe nových. Antiagregačná liečba sa užíva v určitej forme doživotne. Ďalšou dôležitou skupinou liekov sú tzv. statíny na ovplyvnenie hladiny cholesterolu. Okrem redukcie cholesterolu majú statíny aj ochranný a stabilizačný vplyv na vnútornú cievnu výstelku. Zjednodušene sa dá povedať, že „vyhladzujú“ tepny a znižujú tak pravdepodobnosť vzniku nestabilných aterosklerotických plátov, ktoré predstavujú najväčšie riziko z hľadiska možného vzniku infarktu. K uvedeným dvom skupinám liekov sa pridružuje liečba ďalších diagnóz, ktorými pacienti s infarktom často trpia – predovšetkým artériovej hypertenzie a cukrovky“, hovorí MUDr. Ivana Šóošová, PhD, MPH,FESC.

Neoperujeme chorobu, ale následky

Veková štruktúra pacientov s infarktom myokardu sa mení. „Zriedkaví už nie sú 35 – 40 roční pacienti. Pribúdajú aj ženy. K najdôležitejším dôvodom patria spôsob života, hektická doba, stres, u žien je to aj užívanie antikoncepcie a klimaktérium. Situáciu zhoršila aj pandémia COVID-19, kedy si časť pacientov s klasickými príznakmi infarktu myokardu nevolala záchranku, pretože mali COVID-19, ďalšia časť nešla k lekárovi, pretože mal COVID-19 a veľká časť pacientov mala strach z pandémie. Mnoho pacientov tak „prechodilo“ infarkt, čo poškodilo ich srdce a môže sa neskôr vypomstiť.“ hovorí Doc. MUDr. Michal Hulman, PhD, prednosta Kardiochirurgickej kliniky LF UK a NÚSCH, a.s.
Čo sa deje s pacientom po príchode do nemocnice? „ Pacient absolvuje kompletné kardiologické vyšetrenie, aby sme vedeli, aký je nález na koronárnych tepnách a posúdili, či je pacient vhodný na operáciu alebo intervenčnú či konzervatívnu liečbu. Po diagnostike sa rozhodne čo ďalej, a ak ide pacient na operáciu, tak sa vzhľadom na akútnosť stavu urobia potrebné predoperačné vyšetrenia.“ Pokiaľ ide o liečbu, v zásade sa podľa typu postihnutia koronárnych artérií používajú tri spôsoby – ak neprichádzajú do úvahy intervenčná alebo chirurgická liečba, využíva sa konzervatívna.
Infarkt je liečba následku, ktorý spôsobil aterosklerotický proces na tepnách srdca. „Neoperujeme chorobu ako takú, ale následky. Proces ochorenia pokračuje ďalej. Pacienti po operácií by mali dodržiavať medikamentóznu liečbu a režimové opatrenia, aby sa ten proces, ktorý ide rýchlejšie, spomalil. Keď má infarkt 40. ročný človek, tak je rozvoj sklerotického procesu extrémne rýchly. V prípade človeka po 70. roku života, sa to dá vyhodnotiť ako prejav starnutia.“ dodáva Doc. MUDr. Michal Hulman, PhD.

Najrizikovejšie diagnózy vedúce k infarktu

Z pohľadu diagnóz, ktoré najviac ovplyvňujú aterosklerózu, sú najrizikovejšie hypertenzia, hyperlipidémia (hypercholesterolémia), diabetes (cukrovka) a obezita. „Hypertenzia je na prvom mieste, pretože sa vyskytuje veľmi často a je najviac zodpovedná za úmrtnosť. Človek môže mať vysoký krvný tlak aj roky, a nemusí o tom vedieť. Je preto žiaduce, aby každému človeku pri návšteve praktického lekára odmerali krvný tlak. A to napríklad aj vtedy, keď si príde po potvrdenie na vodičský preukaz. Navyše odporúčam, aby mali všetci ľudia po 40. roku života tlakomer aj doma a zmerali si občas aj sami tlak preventívne“„ hovorí MUDr. Ivana Šóošová.
„Za druhú najdôležitejšiu vec považujem poznať svoju hladinu cholesterolu a predovšetkým toho tzv. „zlého“ cholesterolu (LDL). V závislosti od celkového kardiovaskulárneho rizika, ktoré sa u každého jedinca vypočíta individuálne na základe anamnézy, objektívneho nálezu a pridružených ochorení, je cieľová hodnota LDL odstupňovaná do štyroch kategórií. Úplne zdraví ľudia by mali mať hladinu LDL pod 3 mmol/l, pacienti po infarkte pod 1,4 mmol/l, niektorí dokonca až pod 1,0 mmol/l. U osôb s vysokým a veľmi vysokým kardiovaskulárnym rizikom, kam pacienti po infarkte myokardu jednoznačne patria, je na Slovensku k dispozícii aj moderná inovatívna liečba hypercholesterolémie.“
Pokiaľ ide o režimové opatrenia, u fajčiarov je základom prestať fajčiť. Obézny pacient musí zredukovať svoju hmotnosť. Všetci pacienti by mali do svojho života zaviesť pohybové aktivity, a zmeniť svoj jedálniček s vylúčením alebo aspoň výrazným obmedzení priemyselne spracovaných potravín, polotovarov, konzerv, údenín a celkovo potravín s vvsokým obsahom cukru a soli.

Najčastejšia príčina ďalšieho infarktu? Vysadenie liekov

Akútne sa infarkt vyrieši, a pacient si často myslí, že keď dostal najmodernejšiu liečbu, všetko sa tým končí. Nie je to však tak. Proces ochorenia pokračuje a liečba je celoživotná. A ak už niekto infarkt mal, existuje u neho vysoká pravdepodobnosť, že dostane ďalší. Riziko sa znižuje užívaním predpísaných liekov, dodržiavaním režimových opatrení a pravidelnými návštevami u lekára. „Najčastejšou príčinou ďalšieho infarktu je vysadenie liekov. Po infarkte je potrebné užívať lieky, dodržiavať režimové opatrenia, chodiť na pravidelné prehliadky, merať si svoj krvný tlak (aj doma) a vedieť, aký mám cholesterol (zlý LDL by mal byť pod 1,4)" dodáva MUDr. Ivana Šóošová. Aj po infarkte sa dá žiť plnohodnotne, zmena životného štýlu a nevyhnutná liečba život neobmedzuje.