Môže kovid meniť fungovanie mozgu? Vedci objavili súvislosť s dopamínom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Ak sa u vás po kovide objavila chronická únava, problémy s pamäťou či strata motivácie, tento článok sa vás môže týkať. Nový výskum naznačuje, že u ľudí s dlhým covidom môžu byť zmeny viditeľné aj v mozgovom systéme, ktorý využíva dopamín.
Dlhý covid dokáže človeku skomplikovať život na celé mesiace, niekedy aj roky. Pretrvávajúca únava, problémy so sústredením, zabúdanie či pocit, že človeku chýba energia a motivácia, patria medzi ťažkosti, ktoré pacienti opisujú aj dlho po prekonaní infekcie. Vedci stále hľadajú odpoveď na otázku, prečo sa to deje a ako týmto ľuďom účinne pomôcť.
Nová štúdia kanadských výskumníkov publikovaná v ebiomedicine prináša zaujímavé zistenia. Naznačuje, že za časťou týchto príznakov by mohli stáť zmeny v mozgovom systéme, ktorý využíva dopamín – látku dôležitú pre motiváciu, pohyb aj kognitívne funkcie.
Mozog ľudí s dlhým covidom vykazoval rozdiely
Výskumníci z Centra pre závislosti a duševné zdravie (Centre for Addiction and Mental Health) v kanadskom Toronte vyšetrili mozgy 24 dospelých ľudí s dlhým covidom a neurologickými či psychickými príznakmi. Výsledky porovnali so skupinou 24 zdravých ľudí.
Na zobrazenie mozgu použili metódu PET, ktorá im umožnila sledovať bielkovinu označovanú skratkou VMAT2. Tá sa nachádza v nervových zakončeniach a podieľa sa na ukladaní dopamínu a ďalších monoamínov do malých vačkov, z ktorých sa tieto látky následne uvoľňujú.
Nižšia hodnota VMAT2 môže poukazovať na narušenú celistvosť nervových zakončení, ktoré uvoľňujú dopamín.
A práve takýto rozdiel vedci zaznamenali. U ľudí s dlhým covidom bola hodnota sledovaného ukazovateľa približne o 16 až 20 percent nižšia v troch oblastiach striata – hlbokej časti mozgu, ktorá sa podieľa na riadení pohybu, motivácii a ďalších dôležitých funkciách.
Čo má s tým spoločné dopamín?
Dopamín sa často označuje ako hormón šťastia, v skutočnosti však ide o neurotransmiter, teda chemickú látku, prostredníctvom ktorej spolu komunikujú nervové bunky.
Je dôležitý pre motiváciu, učenie, spracovanie odmien, riadenie pohybov aj niektoré pamäťové a kognitívne procesy. Ak je dopamínový systém narušený, môže sa to prejaviť rôznymi spôsobmi – od spomalenia pohybov až po problémy s motiváciou.
Výskumníci si všimli, že rozdiely v jednotlivých oblastiach mozgu súviseli aj s konkrétnymi ťažkosťami pacientov.
Nižšie hodnoty v jednej oblasti súviseli s výraznejšou stratou motivácie, v ďalšej so spomalením pohybov a v tretej s problémami s pamäťou.
To naznačuje, že dopamínový systém by mohol byť jedným z mechanizmov, ktoré sa podieľajú na niektorých príznakoch dlhého covidu. Výsledky však zatiaľ nedokazujú, že tieto zmeny sú priamou príčinou všetkých uvedených ťažkostí.
Úlohu môže zohrávať aj zápal
Nový výskum nadväzuje na skoršie zistenia rovnakého tímu, ktorý u ľudí s dlhým covidom zaznamenal známky zápalových zmien v týchto oblastiach mozgu.
Zápalové procesy môžu poškodzovať nervové bunky vrátane tých, ktoré sa podieľajú na prenose dopamínu. Vedci preto predpokladajú, že zápal by mohol byť jedným z faktorov, ktoré prispievajú k zmenám dopamínového systému.
Presný mechanizmus však zatiaľ nie je objasnený. Dlhý covid je komplexný stav a u rôznych pacientov môžu pretrvávajúce príznaky súvisieť s odlišnými biologickými procesmi.
Mohla by pomôcť liečba ovplyvňujúca dopamín?
Výsledky výskumu otvárajú aj otázku možnej liečby. Vedci plánujú klinickú štúdiu, v ktorej chcú preskúmať, či by existujúce lieky ovplyvňujúce dopamínový systém mohli zmierniť niektoré príznaky dlhého covidu.
Zaujímať ich bude najmä to, či by takáto liečba dokázala zlepšiť únavu, motiváciu a pamäťové ťažkosti.
Zatiaľ však ide len o plánovaný výskum. Nie je potvrdené, že lieky zvyšujúce dopamínovú aktivitu budú pri dlhom covide účinné alebo bezpečné. Pacienti by ich preto nemali užívať na vlastnú päsť.
Vedci upozorňujú na dôležité obmedzenia
Výsledky sú zaujímavé, no štúdia mala pomerne malý rozsah. Zúčastnilo sa na nej iba 48 ľudí v hlavnom porovnaní a mozog každého účastníka bol vyšetrený v jednom časovom bode.
Výskumníci preto nedokážu s istotou povedať, či zistené zmeny vznikli následkom infekcie koronavírusom, alebo existovali už pred ňou.
Ani nižšia hodnota VMAT2 automaticky neznamená, že nervové bunky sú nenávratne zničené. Na potvrdenie výsledkov a objasnenie ich významu budú potrebné rozsiahlejšie štúdie.
Dlhý covid tak naďalej zostáva ochorením, ktorého príčiny a mechanizmy vedci postupne odhaľujú. Nový výskum však prináša ďalšiu stopu, ktorá by v budúcnosti mohla pomôcť lepšie pochopiť, prečo niektorí ľudia po infekcii zápasia s únavou, stratou motivácie a problémami s pamäťou celé mesiace.